Kapor obycajný

Autor: Etela Kováčová | 26.11.2012 o 18:12 | (upravené 26.11.2012 o 19:08) Karma článku: 6,62 | Prečítané:  3237x

V minulosti žil  kapor obyčajný len v Ázii. Patrí však medzi najprisposobivejšie  druhy sladkovodných rýb, osídlil postupne vody ostatných kontinentov, v ktorých sa mu takisto dobre darí...

Potrava a sposob obživy: kapor obyčajný najradšej zbiera potravu z bahnitého dna. Okolo úst mu vyrastajú štyri hmatové fúzy, ktorými v bahne vyhmatáva korovce a rozne larvy hmyzu. Okrem toho sa živí aj vodnými ulitníkmi a lastúrami, ale takisto aj rastlinnou potravou. Z rastlín mu najviac chutia lekná a horčiak obojživelný. Kapor obyčajný požiera aj rybí plodik, či už svoj, alebo iných druhov rýb. Čas od času sa kapor prestane kŕmiť pri dne a vypláva k hladine, aby aj tu hľadal niečo "pod zub", predovšetkým hmyz. Vtedy kapor prezrádza svoju prítomnosť typickým hlasným srknutím, keď spolu s korisťou vtiahne aj vzduch a vodu. Kapor nemá v ústach žiadne skutočné zuby. Namiesto nich mu v hltane z posledného žiabrového oblúka vyrastajú tzv. pažerákové zuby, ktoré potravu drvia ako mlynské kamene.

 

Životné prostrdie: divo žijúci kapor obyčajný obýva predovšetkým dolné toky riek. Vyšľachtené formy sa dokážu prisposobiť každému sladkovodnému prostrediu. Dávajú síce prednosť plytkým vodám s bahnitým dnom a bohatým porastom rastlín, ale vieme, že sa vyšľachtené kapry dokázali úspešne usadiˇř aj v rýchlo tečúcich a hlbokých riekách.Hoci kapor obyčajný nežije v stálych húfoch, má sklon zhromažďovať sa do voľne usporiadaných skupín. Vačšinu času trávi kapor tým, že odpočíva medzi vodnými rastlinami. Za horúcich dní zvyknú skupinky kaprov vyplávať k hladine, aby sa vyhrievali medzi listami rastlín. V noci spásajú porasty v zátokách a zo strmých brehov.

 

Rozmnožovanie: trenie kaprov sa odohráva v plytkých, zarastených vodách a začína sa v závislosti od teploty vody v rozmedzí od apríla do júla. Jedna samica može naklásť až 2 000 000 ikier. Ikry sú obalené lepkavou vrstvou, ktorou sa zvyčajne pevne prichytávajú na listoch vodných rastlín. Kapri  plodik sa vyliahne z ikier po šiestich až desiatich dňoch a v prvých dňoch života sa zdržuje celkom blízko pri brehu vo veľmi plytkej vode. Ako dorastá, prsúva sa do hlbšej vody. Kapri plodik je vítanou korisťou všetkých vodných živočíchov.

 

Kapor a človek: spomedzi všetkých druhov rýb má kapor pre človeka pravdepodobne najvačší význam. Predstavuje nielen výdatný zdroj potravy, ale tiež je okrasnou rybou a vítaným úlovkom športových rybárov. Najstaršie historické zmienky o kaproch pochádzajú od Aristotela z roku 550 pred naším letopočtom. Nevieme presne, kedy sa kapor obyčajný prvýkrát dostal do strednej Európy. Domievame sa však, že sa to stalo niekedy v polovici 15. storočia. Už tisícky rokov ľudia kapra cielene šľachtenia na okrasu. Toto umenie najlepšie zvládli Japonci, ktorí tiež vyšľachtili známu farebnú formu kapra koi. Tento pestrý kapor má veľmi premenlivé zafarbenie- može byť cervenočierny,celý biely, biely s červenou škvrnou na hlave, čiernobiely, prípadne aj modrý, čierny a oranžový. Kapri koi stoja nepredstaviteľné sumy peňazí a obchod s nimi dosahuje vysoký obrat.

 

Viete, že:

- Kapry možeme do určitej miery skrotiť a vycvičiť. V zámockých rybníčkoch vo Versailles pri Paríži sa kapry naučili priplávať na zvuk zvona vždy, keď boli hladné.

- Nielen u nás, ale aj v celej východnej Európe patrí kapor k typickým vianočným jedlám.

- Japonskí chovatelia tvrdia, že kresby kapra koi pochádzajú už z doby pred dvoma tisícročiami.

- V Rusku prebiehali na kaproch pokusy s cieľom dosiahnúť ročný prírastok štyri kilogramy. Každých  šesť mesiacov robili rybári výlov rybníkov, aby na ďalšie rozmnožovanie získali ryby, ktoré za pol roka dorástali do 1,5 až 2 kilogramov hmotnosti.

- Do strednej Afriky so sebou priviezli kapra prisťahovalci. Kapor obyčajný sa v tejto oblasti usídlili tak úspešne, že teraz je najrozšírenejším druhom rýb v celej Afrike.

_ Vek kapra sa dá určiť podľa prúžkov na šupinách. Každý hustý prúžok predstavuje jednu zimu, ktorú kapor prežil.

 

Telesné rozmery:

Dlžka- priemerne 75-80 cm

Hmotnosť- priemerne 8-10 kg, vo vzácných prípadoch možu samice dosahovať hmotnosť až 40 kg

Rozmnožovanie:

Pohlavná dospelosť- v 2-3 roku

Obdobie rozmnožovania- apríl až júl

Počet ikier- u  desaťkilogramových samíc až 2 000 000

Vývin ikier- 6-10 dní

Sposob života:

Správanie- je veľmi ostražitý, pláva v neorganizovaných húfoch

Potrava- červy, larvy vážok, korovce, vodné ulitníky a lasturníky, rozny vodný hmyz, občas aj rastlinná potrava

D¨lžka života- v prírode 20-25 rokov

Príbuzné druhy - poznáme okolo 2500 druhov kaprovitých rýb. Patria sem napríklad liene, plotice, karasy a pleskáče.

 

Rad - kaprotváre

Čeľaď - kaprovité

Rod a Druh - Cyprinus caprio

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?