Prečo vtáky migrujú?
Hlavným dôvodom sťahovania, čiže migrácie, je potravná ponuka v rôznom ročnom období, hľadanie vhodných miest na hniezdenie, útek pred nepriateľmi či premnoženie. Vzdialenosť, ktorú jednotlivé druhy prekonávajú, a doba trvania ťahu, sú samozrejme veľmi rozdielne. Veľký pokrok v poznaní sťahovania vtákov nastal až po zavedení ich krúžkvania.Mnohé vtáky denne prelietavajú na rôzne miesta. V zime nocujú v centrách miet, pretože je tu teplejšie ako na predmestiach. Mnohé druhy vtákov trávia leto na severnej pologuli. Na jeseň, keď sa dni strácajú, ochladzuje sa a končí aj produkcia rastlín. Potravná ponuka sa zmenšuje a vtáky trpia nedostatkom - preto odlietajú na juh. Vtáky tiahnu každoročne rovnakou cestou, pričom sledujú najkratšiu spojnicu medzi hniezdiskom a zimoviskom. Nerady prelietavajú vysoké hory a radšej sa zhromažďujú v nižších priesmykoch a pozdĺž riek.
Orientácia
Mnohé druhy vtákov tiahnu v kŕdloch, v ktorých staršie a skúsenejšie vtáky letia ako prvé a ukazujú mladým cestu. Takto vlastne odovzdávajú skúsenosti jednej generácie druhej. Ťah určitého vtáčieho druhu prebieha v širokom rozptyle. Niektoré miesta sú frekventovanejšie, inokade preletí len pár jedincov. Vtáky nerady prelietávajú vysoké hory a zhromažďujú sa v nižších priesmykoch a v dolinách riek tečúcich približne v smere ťahu. Najčastejšie tiahnu pozdĺž morského pobrežia a pri prelietavaní veľkých morských zátok sa niekedy v úžinách či na ostrovoch, ležiacich na ich ceste zhromažďujú do kňrdľov.
Existujú však aj vtáky, ktoré tiahnu jednotlivo. Otázkou stále zostáva, ako poznajú cestu a ako vedia, kam majú letieť. Vtáky sa rodia svrodeným inštinktom, ktorý im napovie, akým smerom majú letieť.Pri plavbe loďou sa ľudia na dlhých plavbách orientujú podľa Slnka a hviezd. Vtáky, ktoré sa počas letu orientujú podľa Slnka na oblohe, musia jeho postavenie skoordinovať so svojim "vútorným kompasom" a vydať sa správným smerom. Pri orientácii musia samozrejme brať do úvahy aj pohyb Slnka.
Vtáky, ktoré sa sžahujú v noci, musia podobným spôsobom registrovať postavenie hviezd. Vtáky okrem toho reagujú aj na smer zemského magnetického poľa. Keď vták potrebuje počas letu "vnútorný kompas", neskôr je schopný si vybaviť, ktorým smerom priletel a späť sa vracia rovnako. Pravdepodobne poznáva určité orientačné body na Zemi a vytvára si tak akúsi mapu, ktorá mi pomáha pri lete. Vtáky sa riadia aj pachmi, ktoré zaznámenavajú počas cesty. Určité pachy ich môžu doviesť až k domovu. Väčšina vtákov sa orientuje kombináciou všetkých týchto metód.
Druhy sťahovavých vtákov
Asi najznámejším sťahovavým vtákom je lastovička. Poznáme ju ako posla leta, ktorý sa k nám vracia z južnej Afriky. Do jesene, kedy sa znovu vydáva na juh, stihne vyviesť dve alebo tri znášky. Obidva príbuzné druhy , lastovička aj beloritka, sú svojim aerodynamickým tvarom, štíhlým telom a zahnutými, úzkými krídlami dobre vybavené na dlhé lety.
Veľké a ťažké vtáky, napríklad bociany, musia na let vynaložiť veľa úsilia. Preto sa snažia väčšinou cesty letieť kňlzavým letom. Počas jesenného ťahu z Európy do Afriky využívajú teplé vzdušné prúdy. s ich pomocou sa dostávajú do vyšších sfér.
Z naších vtákov patria medzi aťahovavé druhy bociany,kukučky, lastovičky,vlhy, sláviky atď.Pravým opakom sú počas celého života verné svojmu teritóriu. Medzi ne patrí vrabec, brhlík, bažant ap. Pre mnohé vtáky je cieľom ich cesty na juh Stredomorie, ale napríklad labuť tundrová prelietá z hniezdiska na severnej Sibirií na brehy Severného mora.
Sťahovavé vtáky sa neobmedzujú len na severnú pologuľu, avšak na juh od rovníka sa nachádza podstatne menej pevniny a vyskytujesa tu aj menej miest na hniezdenie. Najďalej zalieta rybár dlhochvostý. Ten hniezdi v Afrike a zimuje v južnej Afrike, Južnej Amerike a Antarktíde. To znamená, že každý rok prekonáva vzdialenosť 35 tisíc kilometrov.
